Svetloterapia v zime

Svetloterapia v zime

Tohtoročná zima je zatiaľ celkom mierna. Napriek tomu je veľa z nás chorých, vyčerpaných, preťažených. Choroby, ako by si ku koncu decembra dali medzi ľuďmi rande: kto nechytí virózu či dokonca chrípku, trpí „len“ únavou či depresiou z nedostatku svetla. Tma, ktorá sa až do Vianoc bude prehlbovať, ako by odrážala náš celkový útlm. Alebo je to opačne? Čo ale s tým, pokiaľ si nemôžeme dovoliť stráviť nejaký ten mesiac na pláži v Austrálii či v Mexiku?

Liek bez vedľajších účinkov

Liek bez vedľajších účinkov by určite chcel každý. Pritom ale často zabúdame, že takýto liek dávno máme na dosah ruky. Nejde o lacné letenky do miest, kde je na planéte práve leto, aj keď by určite neboli na zahodenie. Uzdraviť sa ale môžeme veľmi jednoducho aj doma.

Mimochodom, nájsť liek bez vedľajších účinkov nie je tak ťažké, ako je väčšina z nás presvedčených lekárskym mainstreamom. Prakticky všetky skutočné a fungujúce lieky či terapeutické metódy z kategórie „alternatívne“ totiž nemajú vedľajšie účinky, narozdiel od obrími koncernami vyrábanými „legálnymi drogami“. Ale ponechajme lekára v ich virtuálnej chemickej jaskyni, ak v nej chcú zotrvať. My ostatní zatiaľ našťastie môžeme vyjsť von, na svetlo.

Je to – nie náhodou – práve svetlo, ktoré niektoré nové vedecké výskumy i práce priekopníkov prirodzeného liečenia pasujú na liek číslo jeden.

Depresia? Hlavne nie Prozac!

Úžasnú úlohu tohto nič stojaceho domu Božieho poznajú psychiatri a psychológovia pracujúci s depresívnymi pacientmi. V zime majú naponáhlo: okrem toho, že sa zaoberajú „štandardnou dávkou“ depresantov, musia ešte zvládnuť nával tých, ktorí trpia takzvanou sezónne afektívnou poruchou (SAD). U nás sa to vraj týka až o 7% populácie, teda viac ako štvrť milióna ľudí.
„Na vine“ môžu byť hormóny. Kým serotonín, „hormón šťastia“, produkujeme, keď sme na ostrom svetle, melatonín, spánkový hormón, si naopak vyrábame v tme. Prečo sa potom čudujeme, že by sme v pochmúrne zimnom popoludní najradšej išli hneď spať.

Ale späť k depresii – tá totiž zďaleka nie je len jednoduchou únavou. Okrem neustálej únavy a ťažoby trápia pacientov napríklad strata chuti do života aj pocitu jeho zmyslu, strata chuti na sex, prejedanie. Nič príjemného ani banálneho. Liečiť sa to však dá relatívne ľahko. Na sezónnu afektívnu poruchu totiž najlepšie funguje práve terapia svetlom.

Spočíva v „osvetľovaní“, zaberá aj na depresívnych pacientov všeobecne: americký lekár a šíriteľ nových či zabudnutých prirodzených ciest k zdraviu Dr. Joseph Mercola si nedávno všimol jedného nového výskumu, ktorý ukázal, ako je veľmi svetlo dôležité – a efektívne.

Štúdia zahŕňala 122 depresívnych jedincov, rozdelených do štyroch skupín. Jednu liečili iba svetlom, ďalším dávali iba klasickú „šťastnú drogu“ Prozac. Tretej skupine terapiu kombinovali a štvrtá bola kontrolná – dostávala len placebo a „placebo svetlo“, generované prístrojom, ktorý ako ten na svetelnú terapiu iba vyzeral.

Výsledky boli pre štandardné lekára neuveriteľné. Nielen, že zďaleka najlepšie prosperovali tí, čo mali predpísané oboje (teda Prozac a svetlo), ale predovšetkým samotné svetlo sa ukázalo byť efektívnejším, než samotný Prozac. Liečba iba psychofarmakami skončila na poslednom mieste, až po placebu!

Zatiaľ čo 44% depresívnych pacientov, ktorí sa liečili len svetlom, sa dostalo učene povedané do remisie (teda zdravého stavu bez symptómov depresie), rovnaký výsledok dosiahlo s placebom 30% a s Prozacom len 19% pacientov. Keď uvážime fakt, že svetlo na rozdiel od Prozacu nemá nežiaduce vedľajšie účinky a nie je návykové (alebo len do tej miery, do akej je nám potreba svetla prirodzená), máme celkom jasný návod na to, ako sa liečiť … A preto sa môžeme tiež staviť, že pre „vedcov“ z farmaceutických spoločností bude podobná štúdia „nepresvedčivá“.

Všeliek pomáha nielen psychike

„Osvietenie“ nám ale môže pomôcť nielen proti depresii. Terapia polarizovaným svetlom zaberá aj na rad ťažkostí fyzických: svetlo pôsobí protizápalovo a tým, že stimuluje celkový výkon organizmu urýchľuje aj hojenie rán a zápalov, pomáha teda tiež na artritické kĺby a ďalšie ťažkosti.

Okrem toho pôsobí analgeticky. Prístroje, ktoré vedia na človeka polarizovane svietiť, teda môžu spravovať aj menštruačné bolesti alergie a ekzémy, akné a ďalšie kožné problémy. Zoznam chorôb, ktoré polarizované svetlo lieči, je vskutku úctyhodný. Napríklad chorí, ktorí používajú biolampu si jej použitie až pozoruhodne chvália: píšu o hojení rán, vredov predkolenia i poranených kĺbov, miznutia bradavíc a akné, zlepšenie nálady i tlaku. Navyše si môžeme bez problémov „posvietiť“ aj na dojčatá a domáce zvieratká, ktorým by sme klasické lieky často podať ani nemohli.

Farby ako liek?

„Význam farieb v našom živote je väčší, než si mnohokrát uvedomujeme. Majú povzbudivé, depresívne, konštruktívne i deštruktívne schopnosti. Každá farba má inú vlnovú dĺžku a odlišným spôsobom ovplyvňuje ľudský organizmus.

Americký server NaturalNews nedávno priniesol článok, kde sumarizuje podstatu liečenia farbami:

„Farebná terapia čiže chromoterapia je veda, ktorá využíva účinkov farieb k zmene alebo udržaniu vibrácií, tak aby frekvencia zodpovedala zdraviu, ľahkosti a harmónii. Farbám sa dá vystavovať fyzicky, či mentálne – napríklad vizualizácií.

Liečenie farbou bol zrejme prvý typ liečenia, ktorý človek poznal. Svetlo je koniec koncov prírode vlastné, ako udržať telo v harmónii a správnom rytme. Už od čias, kedy človek prvýkrát kráčal po Zemi, ho slnečné lúče zahrievali a sýtili svetlom, farby okolitého sveta ovplyvňovali jeho náladu a rytmický šepot vĺn ho kolísal do spánku.

Ľudia vtedy možno nemali moderné technické vymoženosti našej civilizácie – ale tiež nemali celý rad chorôb tak typických pre dnešnú dobu. Prečo? Mali jednoducho dosť rozumu na to, aby sa riadili zákonmi prírody. “

Starodávny „hightech“

Je možné, že naše „vedecká civilizácia“, ktorá je tak pyšná na svoje „výdobytky“ v skutočnosti vie menej o prírodných zákonoch aj o tom, ako liečiť, než primitívne národy, ktorých zvyšky sú rozosiate po lesoch a džungliach? Dosť náznakov k takému záveru máme – a fungujúci liečenie svetlom (ktoré mimochodom využívali a využívajú napríklad už americkí Indiáni) je jedným z nich.

Existujú však aj takí, ktorí sa pokúšajú oboje spojiť – teda v modernom duchu a modernými prostriedkami preskúmať a využiť dávno zabudnuté princípy. Okrem už spomínanej biolampy tak napríklad pracuje prístroj, vyvinutý pred viac ako tridsiatimi rokmi holanďanom Johannom Boswinkelom.

Boswinkel tvrdí, že jeho prístroj dokáže „odhaliť poruchy vo svetle“, ktoré spôsobujú choroby. Súčasne vraj vie frekvencie chorôb „invertovať“ a tým vyrušiť – a pacienta uzdraviť. Pracuje s radom nevyliečiteľne chorých a podľa neho má jeho práca vynikajúce výsledky.

Múdrosť bláznov a tma v advente

Boswinkel tvrdí, že princíp, na ktorom jeho prístroj pracuje, je v niečom trochu podobný homeopatii – hoci pracuje len s „frekvenciou svetla“ a vyrába ju mechanicky. Podobnosť spočíva v tom, že – ako Boswinkel hovorí – homeopatia chorobu tiež „vyruší“ liekom s rovnakou „informačnou frekvenciou“. Boswinkel okrem homeopatie ale študoval aj akupunktúru. Tvrdí, že akupunktúrne body nielen vykazujú odlišnú elektrickú rezistenciu (čo zmeral už otec-zakladateľ elektro akupunktúry, nemec Reinhardt Voll), ale tiež sú miesta, kadiaľ do tela vstupuje svetlo.

To naše telo nielen prijíma, ale aj neustále produkuje. Nielen podľa Boswinkela, bunky neustále vyžarujú slabé svetlo, tzv. biofotóny. Princíp zdravia a choroby je teda jednoduchý: zdravé bunky „svietia“ na zdravé v harmonickej frekvencii, nezdravé vykazujú chaotické, pokazené frekvencie.

Väčšina lekárov by ho samozrejme označila za blázna. Nájdu sa však aj ich kolegovia, ktorí jeho prístroj úspešne využívajú vo svojich praxiach – a pred niekoľkými rokmi dokonca výučbu práce s jeho prístrojom zaradila do svojho „alternatívne-medicínskeho“ študijného plánu aj lekárska fakulta v rakúskom Grazi. Okrem toho sa podobné „nezmysly“ využívajú napríklad k alternatívnej ochrane rastlín pred škodcami – namiesto pesticídov. Boswinkel dokonca ponúkal pomoc obetiam fukušimskej jadrovej katastrofy, lebo tvrdí, že „každú frekvenciu možno invertovať“, čiže – na „úrovni“ svetla spravím všetko.

Čisto logicky (skepticky – zo slova skeptó, teda skúmam) to neznie nijako zvláštne ani bláznivo: bez svetla koniec koncov nemôže na Zemi nič žiť. Okrem toho sa môžeme začítať do základov kvantovej fyziky, ktorá nám okrem iného hovorí, že všetko vo vesmíre (vrátane nás) – je vlastne len svetlo. Teda, vlnenie, alebo frekvencia, ktorá sa len občas „chová“ ako hmota.

Žiadny div, ak sme „bytosti svetla“ (pozri. biblický Genesis), že pri nedostatku „správneho“ svetla naša psychika i telo trpia. Dobrá správa je, že aj v okolitej temnote máme rad spôsobov, ako ju telu i duši dodať. Napríklad pomocou prístrojov.

Napriek tomu práve v panujúcej „adventnej“ tme si môžeme jasnejšie ako v inom ročnom období uvedomiť, že svetlo vo všetkých jeho podobách a významoch nie je niečo, čo môžeme „vlastniť“. Skôr je nám dané. A každoročne v zime chováme nádej, že sa k nám práve v tej najhlbšej tme vráti.